Výlet a poštááá :-)

Víkendovali sme sobotne výstavne a nedeľne doma. Krásne počasie, ktoré by kľudne mohlo byť do apríla však viac ako dva dni nezotrvalo. Adinko si zo soboty z konkurencie 11 dlhosrstých jazvečíkov odváža BOB a naša Debbie BOS. Pekne si to naše detičky rozdelili. Zbytok už rozdeľoval niekto iný. Zhrnula by som to len takto: "poctivého nepáli :-) "

Myslím, že výstavy obmedzíme aj vzhľadom na zažité výstavné udalosti , pokiaľ si chceme žiť svoj kľudný, nefalšovaný život  bez pretvárky a užívať dedinu a psi akosi my predstavujeme. Ak budeme chcieť divadlo, navštívime ho s kvalitnými hercami činohry. Źijeme len raz, je na výbere ľudí, kto chce čo žiť. My sme sa rozhodli pre úprimnosť a kľud. Je mi celkom jedno, čo si zase kto zoberie z mojich textov, smejem sa na nich. Ľudia, ktorí nemajú čo na robote, len sliediť, udávať a zabúdať na to, že v živote existujú zákony a pravidlá ako ochrana osobných údajov a iné porušené paragrafy.

V podstate táto webstránka vznikla kvôli našim psíkom. Kvôli radosti. K tomutu účelu aj slúži a slúžiť bude. Ale nebudem sa tváriť na druhej strane, že všetko je len ružové, mám nejaký ten vek a vyrástla som z únavných detských rečí, že všetko na svete je krásne a dobré a spravodlivé. Je to presne na opak. Len treba hľadať tie pozitíva a obklopovať sa ľuďmi, ktorí za to stoja. A tých našťastie máme. A vďaka bohu, že prebehla selektácia tých ostatných ... A samozrejme nebyť utláčaní len preto, že niekto dvihne ruku a povie mlč, ja som na scéne dlhšie.. Vek nehrá rolu, rozum však áno. A ja si vážim ľudí nie len podľa veku. Pokiaľ sa ma to bytostne týka, mlčať nemám prečo. Je sloboda prejavu a pokiaľ mám slušný názor na situáciu a nemenujem, nevidím dôvod si to nenapísať. Stále však mám nemenný názor, že život s jazvečíkmi je pre nás top, našli sme v ňom radosť a rodinu, a žiadne intrigy ani klebety nám v tomto smere nezmenia naše vnímanie. Žiadne výstavy na rozdiel od iných nemenia našu lásku k našim deťom. Nikdy sme im neublížili po neúspechu na výstavnom móle. Na rozdiel.

Fakt ale je, že sme sa v sobotu stretli s veľmi milými novými ľuďmi z FB, za tých vďakaBohu. Takže predsa len ten FB a tá výstava stoja za to :-)

No ale k inému, k tomu, čo nám radosť robí a nekazí:

V nedeľu si deti užili poľa, lesa, slnka, aj mačiek dosť za celý týždeň. My zase obed u babky a s koláčom a kávou, hrou na schovávačku s krstniatkom :-) a v silnej pohode offline. Dokonca ma tešilo aj žehlenie firemných košiel... Čo to slniečko dokáže :-) Veľmi sa tešíme na jar, na leto. Už teraz sa nemôžeme dočkať, kedy budeme sadiť rôzne stromčeky, bylinky, tujky v spolupráci s jazvečíkovou čatou záhradných architektov :-)

Dnes došla našej piškótke pošta :-) malinká je velikááá šampiónka a to našej krajiny Slovenska. Jupííí, tak nás to potešilo ,  a myslím, že aj Debbienku, keď som videla, ako zazerá na kopci :-) Šum-afuk im to je :-) hlavne nech je dobré jedlo a veľa :-)