Myšičky XXXXIV.

21.02.2018 14:44

Ahoj veľké bytosti. Volám sa Agátka. Moje priezvisko je BIG MARLEY.

Maminka Debinka spí, chudinka naša, veď jej nedáme poriadne vydýchnuť. Tak sa krásne o nás stará a má najlepšie mliečko na svete, lebo nám nesmierne chutí a rastieme ako z mlieka. Keďže som už uvidela tento krásny svet svojimi malinkatými očičkami a teda už vidím, tak Vám píšem. Aj v mene mamky. Aj druhej mamky. Aj v mene človečieho tatka. Aj v mene deda. Marleyho, ktorý sa chodí na nás pozerať a keď sa pohneme tak hrá Flinstona a beží na mieste, kým sa rozbehne. Je strašne ušatý a zlatý a už teraz sa tešíme, ako ho o pár dní a týždňov vonku na trávičke prevetráme. Asi sa na to teší aj on. Lebo takto sme to vymysleli. Že mamka je na kŕmenie a tatko na hranie a ľudská mamka na škrabanie. Včera mi tak ľúbila bruško až som ju prednými packami poškriabala. A má tam asi 2 centimetrový škrabanec :-) Aby nezabudla, že som bola 17-dňová.

V mamkinom brušku mi bolo spolu s 4 bratčekmi tesno. Tak sme sa raz v nedeľu poobede vypýtali von. Mamka a tatko mali miesto nedeľnej kávičky a koláčka - päť veľkých tmavých podlhovastých nás. Dnes máme už 17 dní a už aj čosi vidíme. Svet je krásny. Plný mlieka, čistých uterákov, nekonečného maminkiného dlhého upratovacieho jazyka, dvadsiatych prstov ľudských rúk, ktoré nás tak často hladkajú a škrabkajú a ráno vážia a tešia sa, jedného krásneho nášho dedka, ktorý je veľmi sympatický chlapík a po ktorom vyzerá, že budeme mať všetci čierne uši. A vraj aj hluché. To sa mi ale ešte dohodneme tu v bydielku. Dnes máme biele. Na chvíľku :-)

V sobotu sme boli u uja veterinára. Dostali sme ružové čosti do papuľky a odviezli nás domov. Ani sme nevracali. Nebola by to škoda toho  mamkinho luxusného mliečka?

Inak, viete čo? Ja vraj tu ostanem. Aby nebolo mamke a tatke smutno. Tak si to tu okukávam, včera mamka večer varila a tatko ma preniesol do kuchyne mamke na plece ako papagája a tá sa smiala a tešila. A tak som si povedala, nemusí to tu byť zlé. Dám im šancu. Keď ju dali oni mne :-)

Tak mi držte palce, lebo mamka vzdychla, že máme to my ale na svete ťažké, nikdy sme si jazvečíka vybrať nemohli a tento trend pokračuje. Tak by som ju chcela presvedčiť , že si vybrali správne. Ale oni to už vedia.

Lebo , že ma ľúbia ako koňa, ktorého som nikdy nevidela. Čo je to kôň? Je to dosť tkoňového ľúbenia? Hádam áno. Dobre moji zlatí, plazím sa ďalej došla ďalšia várka čestvého mliečka. Domliečkovania :-)

Vaša Agátka. 

PS/ Debinka Vás pozdravuje a teší sa na stretnutie s Vami, akonáhle bude vo forme. A že mamka je kosť už teraz, tak to čumím, lebo chcem byť ako ona.

Už naozaj idem, lebo mi moji krásni štyria klabonosoví bratia všetko vypijú a potom ja čo? Wrr, hááf.