Myšičky XXXXI.

10.11.2017 16:42

Čaute krátkonohí!

Rozumiete tomu? Zase je tu november, a ja zase musím veľa behať po poli, aby mi nebola zima, keďže kožúšok mám menej bohatý ako tatko. Ja už budem mať čo nevidieť tri a pol roka a už mám aj papiere na to, že môžem byť mamka. Neviem si to vôbec predstaviť, lebo  ja tak rada behám a skáčem, hlavne po tatkovi a jašíme sa na veľkom bydielku a stále ho hryzem na krku a on vrčí, ale viem, že ma nekusne, lebo sa len vyhráža a ľúbi ma :-)

A  neviem ako sa to bude dať s malými votrelcami vo mne. Ani neviem, či mi to je treba. Aj mamka je schizofrenická, lebo chce stále, aby som bola stále jej divoká malá piškótka a ja jej to chcem sľúbiť.

O chvíľku budú Vianoce a mamka ma nechápe. Pri upratovaní našla kosť pod kreslom, a ja som jej darmo vysvetľovala, že skrývam darčeky na Vianoce, bola neoblomná a kosť zobrala. A zjedol ju tatko. Takže znova musím zháňať darčeky na Vianoce.

Inak mamka začala doma piecť chleba, lebo už sa nemôže v obchodoch pozerať na tie podukty dopekané z polotovarov. Nám by  nevadili dopekané párečky ani klobasečky. Inak včera mamka grilovala krídla a dostali sme každý po jednom . Surovom. Hlavne mamka a tatko mali osem. Nevedia správne deliť. Mali by sme ich to naučiť. Musíme sa s tatkom o tom vážne porozprávať. A prihlásiť ich na matematické doučovanie. Delenie štyrmi.

Babka s dedom pečú oblátky už zopár večerov na vianoce a aj nám vždy dajú a nám sa to lepí na papuľku zvnútra a robíme mľaskacie zvuky a mamka sa smeje. Budú robiť aj klobáse aj čalamádu. Ale čalamádu neľúbime. A na klobáse sa nás nikto nepýtal :-(   A dedo priniesol mamke uloveného vianočného kapra a oni ho už zjedli s tatkom! A dedo bol prekvapený, tak znova chytal ryby ale tentokrát to už mamka schovala. Do skrinky. Aby sa dedo nehneval.

My inak strukoviny neľúbime. Ani by sme ako psíky nemali. Aby sme neboli ako propanbutan. My vieme, čo môžeme jesť a čo nám nechutí. Ešte že mäsové a syrové výrobky sú také zdravé a chutné. Alebo také vajíčko. Mamka keď robí chlebíčky, vždy nám dá kúsok. Aj kúsok šunky. Aj syru. A my mňamkáme a to znamená, že môže byť. Že mamka dobre varí.  A skoro každý deň nám dá trochu bieleho jogurtu. To je lahôdka. Tá skrinka , z ktorej ide zima je celkom zázračná vec, len my tam nedočiahneme. Škoda. Od Ježiška si prosíme dlhšie nohy a skrinku bez dverí.

Potom by sme mohli byť setre. Aj tak sa mamka smeje na výstave, že keď vyrastieme, budeme írske setre. Tak už by sme mohli vyrásť. Ale len na chvíľku. Lebo takým malým je nám dobre.

Je piatok večer a to znamená zaprvé , že víkend sa nám začína a čakáme maminku. Za druhé to znamená , že bude večera. Naša. A za tretie, že mamka bude variť a za pomoc sa nám niečo újde. Také krásne brušné a očné situácie. Život je krátky, ľúbte sa a papajte, čo sa dá :-)

Vaša Debka