Myšičky XXXIX

26.09.2017 21:12

No ahoj decká, tak sa Vám ozývam po nejakom čase, trochu som zaneprázdnená a hlavne som už interšampiónka ako mama dnes s radosťou hovorila tatkovi a volala s tým naším divočáckym kamarátom. Urobilo jej to veľkú radosť a ja ani neviem prečo, či som v tom mala packy aj ja, to netuším. Ale viem, že takto sa netešila, keď som pred dvomi týždňami nechtiac zmizla v poraste lesnom. Ani ma nenapadlo, že by moja radosť z Dunaja a bažantov bola mamke na slzy. Keď tatko mamke volal, aby doniesla do lesa večer baterku, bolo mi ich ľúto a tak som mamku čakala na rázcestí poľa medzi kukuricou a vetrolamom. Sedela som tam v oranžovej veste, celkom špinavá a spokojná a mamka plakala a veľmi ma ľúbila. Asi bola na mňa hrdá, že som zahnala bažanty až k Dunaju, myslím.

Dnes sme mali veľký zážitok, ktorý nám ale mamka s tatkom prekazili :-( zavítala ku nám malá mačka, škoda, že sme nemohli dopredu pred dom ísť na zoznamku.. Tatko štekal ako na skúškach, a asi aj viac, lebo bola v našom teritóriu a my sme zuby cerili, ale našej človečiej čudnej mamke došle malého tigríka, ako toho votrelca nazvala ľúto a odniesli ho do druhej dediny na výlet. Nič nám nedoprajú. Stále hovoria, že možno budeme traja a už keď to je na spadnutie, tak zmenia plány. Nikto nič veru negarantuje.

Inak som sučka bez preukazu pôvodu presne 8 týždňov, tak neviem, na čo mi je interšampionát :-) Asi ho mamka vráti, veď psíky bez PP predsa nemôžu byť šampióni. Či môžu ? Zase mi nie sú niektoré veci jasné. Ale aspoň si nemusím lámať tú moju ryšavú hlavičku. Keď sa mi nechce.

Boli sme v Nitre na výlete aj s polobratom Tobinkom a bolo nám veľmi dobre, spolu sme robili reklamu a radosť nášmu tatkovi Marleymu, aj všetkým naším ľudským rodičom, ale náš tatko Marley je aj tak asi najlepší, lebo vyhral najväčší pohár. Možno je to preto, že čím je psík starší, tým ma väčší pohár.. Musím to preveriť.. On je náš vzor, on vie tak krásne a hrdo chodiť, vždy na neho s rešpektom pozeráme  a naňuchávame si k skúsenostiam a vedomostiam nášho veľkého tatka. Big Marley. Inak Tobinko, môj brat je tatkovi dosť podobný. Už sa tešíme na ďalší výlet do Nitry. Vraj tam majú dobre oškvarky. Aj teta Veronika ich mala v taške naposledy, len som nedočiahla. A potom som si už netrúfla, aby som nevyfasovala od Justínky.

Tak si užívame jeseň, už máme aj tekvičkovo, a mám pred menom nový titul. C.I.E. Asi budem ešte hluchejšia a budú mi musieť  naši aj vykať. Alebo si to ešte rozmyslím. A zaslúžila by som si nový obojok, chcela by som krikľavo oranžový. Taký jesenný. So zlatým prešitím, ako majú chrti.  A ešte by som chcela sušený rypák. Celý pre seba. A byť pustená navoľno pol dňa a vyváľať sa v rybe z Dunaja. A neviem, ešte čo by som chcela. Mamka hovorí, že mám zlatý život. Že chcem len veci bežné, dostupné, jednoduché a takí by mali byť ľudia. Mať normálne a milé ciele, byť vyrovnaní a neovplyvniteľní a sami sebou. Byť spokojní z bežných krásnych obyčajných vecí. Že ako my. Tak my sme nakoniec vzorom. Celkom ma to dojalo. Aj som oči prižmúrila na znak súhlasu. Mamka a tatko sú naše zlatíčka. Chcú nám len to najlepšie. A niekedy aj my im. Niekedy nám to ale nevyjde. Nejako nechtiac, keď v lese sú viac ako decibely, ktoré nám nevojdu do ušiek od mamkz  zbytočne vydaných u úst, pachy naších kamarátov ale aj nepriateľov, ktoré chceme poriešiť.

Vaša Debbie. Haf kámoši!