karanténa a iné zaujímavosti

27.04.2020 09:27

Ako som písala v predchádzajúcich myšičkách, ostali sme zo dňa na deň doma. 16.marca v pondelok skočilo všetko zaužívané. Nastal zvláštny pokojový režim, kľudová realita, ktorú nikto nevedel ako zvládne, ako sa bude vyvíjať, a najmä ako dlho bude trvať a čo prinesie alebo čo odnesie.

V prvom rade sa priznám, nevidela som na to nič negatívne. S odstupom čase názor nemením. Bola a je to skúška, ako ľudia obstoja vo vzťahoch, ako boli a sú ľudia pripravení finančne znášať ne-príjem do domácnosti alebo ako sa dokáže rozhádzať rozpočet firiem už v priebehu 14 dní -  rečnícky povedané včera bola nedeľa a hojno, dnes je pondelok a ... doslova.

 

Ukázalo sa, akí sú ľudia slabí alebo silní, rovnako ako sú firmy na pokraji finančných síl , rovnako ako im záleží viac na ziskoch ako na zdraví, tiež ako naše najvyššie orgány vedia zlyhať, keď sa šije horúcou ihlou, rovnako ako väčšina dôchodcov, ktorí si myslia, že sú nesmrteľní a všetko je tu pre nich, nerešpektujúc otváracie hodiny.

 

Pekne po poriadku.

5 týždňová karanténa alebo Samotka na dedine ma naučila, že sa nemusím ponáhľať fakt nikde. Že vlastne nemusím nič. Tieto týždne patria k mojim najkrajším a najkľudnejším v živote. Neľutujem ani deň, každý deň napriek tomu, že bola karanténa bol využitý naplno. Bez nervov, bez stresu, s jogou, s bicyklovaním, s behaním, so psami, v záhrade, v altánku.. kdekoľvek, všade bola cítiť jar a pokoj.

Vypestovali sme si krásne zdravé planty cukety, papriky, paradajok, uhoriek, chilli, záhrada sa teší rovnako ako ja peknému počasiu, trávnik ako sýtozelený koberec  krásne ladí s ryšavými pokladmi.

Každý deň bol rovnaký a zároveň iný.

 

Fascinovalo ma spojenie s vonkajším svetom prostredníctvom internetu a televíznych správ.

Nerozumela som, prečo ľudia, ktorí nikdy nepiekli chlieb, nakúpili droždie pre pol dediny a začali piecť. Naozaj musela prísť kríza, aby sa ľudia aspoň na tento čas upovedomili? Zrazu všetci začali šiť, aj keď dovtedy si nevedeli predstaviť ihlu držať v ruke. Prečo musí prísť tragédia, aby ľudia pochopili, že svet má aj iné hodnoty ako drahé autá, dovolenky, majetky a porovnávania sa s ostanými? Ako žiť rýchlo v internetovom svete. Ako sa tváriť byť bohatý a nebyť. Tento čas odokryl množstvo tajomstiev, odokryl identitu ľudí, ktorí ju zakrývali mamonami, povrchnou realizáciou sa voči bezbranným ľuďom, ukázali sa pravé tváre zamestnávateľov, politikov, hádzanie si polien  a výhovorky cez výhovorky. Ponikatenia, ktorí doteraz nepriznali ani smietku zisku teraz plačú, že nemajú z čoho žiť. PLakali už po 2 týždňoch! Prečo neplakali, keď neplatili dane ?, Kto chce psa biť, palicu si nájde..

Je smutné, že sa ľudia vedia zastaviť  a tváriť sa pokorne až keď je oheň na streche. Že si nevedia nájsť čas na seba, a čas, ktorý netrávili s rodinou im zrazu začne chýbať. Keď zistia, že sa nemôžu navštíviť. Že umytie rúk a dodržiavanie hygieny a odstupu by mali mať ľudia dané do vienka, nie až keď sa jedná o chorobu, na ktorú ešte neexistuje vakcína.

Tvárime sa, ako sme súdržní, čistotní, ohľaduplní, začíname jesť veľa zeleniny, ryby, kupujeme bicykle, behá sa o dušu.. Kde ste sakra boli doteraz? A kde budete po 4 fáze otvorenia všetkého možného?

Odpoveď: tam kde vo februári. Tak kde minulý rok... taká je pravda.

Ľudia sa zmenia len do okamihu pravdy a každý zázrak trvá tri dni. Potom sa všetko zvyčajne vracia do starých koľají.

 

Tieto dni ma utužili v tom, že ďakujem sama sebe, že som šetrila, že som ostala rovnaká, možno kľudnejšia, že mi nezáleží tak na práci ako voľakedy, a už vôbec na tom, čo si myslia ľudia. Moji ľudia ma nesklamú, a ostatní sú mi  tam, kde už dávno mali byť.

 

Ďakujem že mám toľko rokov, koľko mám. Že nebola som závislá na elektronickej krabičke, ktorá deťom vzala detstvo a mám úctu voči rodičom, že viem poďakovať a vážiť si to, čo už iní , najmä deti berú ako samozrejmosť. Že som mala normálne detstvo s normálnou školou, že výhovorky som si mohla nechať akurát pre kamarátov.

 

Takže ostávam v režime, neponáhľam, čas všetko vyrieši, práca nie je všetko a ja žijem len raz. Tiež som bola milo prekvapená množstvom ľudí, ktorí sami sa mi ozvali z výstav, zo sveta kynologie. Z ktorého som sa odmlčala. Našla som iný význam bytia a rozumného investovania aj mimo tejto organizácie. 

Kým žiada chovateľov o dôkladné zváženie krytia, sú predsa len chovatelia, ktorí sa chystajú kryť aj v týchto časoch. Finančná sféra nepustí.

A čo inak? Ryšavce si žijú bohémsky život na dedine, na poli je čo hlásiť, takže nezabudnú odkiaľ sú.  Záhrada si ide svoje, v plnej sile, v podstate je všetko po starom, do obchodu chodíme sporadicky, lebo dôchodcovia si poňali status korony po svojom a väčšina  z nich musím priznať aj keď nerada ale je to tak- sú bezohľadní.

Všetko kvitne a ja som si vône namemorovala viac

Žijeme si e-Rkový život. Rúška, rukavice.

Verím, že to prejde cez našu krajinu ako vánok, verím, že o rok si spomenieme na tento proces ako na progres, ktorý spravil poriadky v niektorých životoch a tie tam aj ostanú. Nechcem rozmýšľam v negatívnej sfére, na to sú tu iné okolnosti a iní ľudia.

 

Kde je ten bezprostredný úprimný spoločenský voľakedajší život? Kedy Ľuďom stačilo málo, a boli spokojní a zdraví, doprajní a bez závisti. Dnes každý sa snaží predčiť každého, presvedčiť o svojej pravde a bojovať vopred prehratý boj.

 

Kto dnes ocení pokoj, vôňu pokosenej trávy, čaro domácich rezancov, hniezdo drozdov nad garážou, skoré ranné kikiríkanie a chleba vo vajci?

Cez víkend som sa dozvedela o jednom dievčati v pubertálnom veku, že je vegetariánka. Lebo vraj je to moderné. Škoda, že zdraviť nie je moderné. Mladí ľudia majú priority veľmi zle poskladané vo svojej hlave. Neexistujúce hodnoty.

 

Záverom by som dodala, že  keby sa ľudia neopičili navzájom, boli čistotní a starali o seba a nie do seba, viac trávili času doma a so svojou rodinou miesto nákupných centier, možno by sme rôznym vírusom predišli. 

Buďte zdraví a užívajte si jar, pretože je každý rok len jedna a originálna.  A nikdy nevieme, či nie je posledná...