Ako ide život v CHS Big Marley

06.05.2019 13:09

Jar nám priniesla množstvo plantičiek na záhradke, ktorá dráždi Agattku ( šelmu pumoidnú) , a ktorá by veľmi rada "provozovala" vrtné práce, tiež Marleyho ( profesora bez okuliarov) ,  ktorého operené spevavce nenechávajú chladným a snaží sa im v plnom prúde konkurovať a mňa ide vykotiť z kuchyne, v neposlednom rade Debbie ( ktorej už prischlo meno Drobka - Drobečka) , ktorú ide šľak trafiť pri pohľade na drzé mačky, chodiace na našom vysokom plote. A toto zúročuje na tréningoch s Agáttkou. Neverila by som , že naše najmenšie dievčatko drobčiatko nesie v sebe toľko nenávisti a odhodlania voči škodnej. Správna baba. A dúfam, že to doučí v tejto miere aj dcéru :-) a myslím, že ešte jej doprajeme jednu skúšku v norovaní.

Naše jazvečie skákalky vo vysokom ďatelinovom poraste si precvičujú hlasitosť a tešíme sa, že nikdy neobídeme bez zveri inej ako sú oni sami. Čo nás teší a mňa úplne, keď vyrazíme podvečer na čerstvý vzduch.

Sadili sme viniče, 4 rôzne odrody, dúfame, že Agatta z nich nespraví jednu štvorkombinačnú :-) odpustíme jej tmavým šibalským očkám, ktoré sa v sobotu rozhodcovi zdali svetlo hnedé. Pobavilo. Agatta je naše šťastie, pokračujúce z Debbie a to z nášho prvorodeného  luxusného Marleyho. Luxusného najmä v povahe. Ktorá neprijíma iných ako my, ktorý nie je radodaj a nie je pohladkateľný. Ľúbim jeho nezávislosť a negaučovosť.

Sú pre nás všetko. Ranné vstávanie bez nich je veľmi zvláštne, teraz sme boli podlhšom čase na výstavách celý víkend a veru, nestojí to za to. Mať voľný víkend pre seba, pre nás, v kľude, na dedine, pri poli, s nimi na každom kroku... no čo poviem, sme závisláci a oni ešte viac. Keď sme prišli v sobotu večer doma, to bolo nádherného prejavu, nevedela som, kto sa komu teší viac. Tak nefalšovaná a oddaná úprimná radosť!

Takže ešte niečo pochodíme a verím, že jeseň a zima budú takmer bez výstav. Už výstavy nemajú čaro, nemajú fundovaných ľudí na jazvečíky a stráca význam šampionát ako taký. Keď som videla v sobotu, z 62 jedincov -  4VD no a videla som všetkých psov, tak som zistila, že keď chcete byť za pekného, treba dávať výborné rad doradu. Keď sučka s čiernymi očami dostane hodnotenie svetlohnedé oko, čo je voľným okom viditeľné, dokázateľné, že je to lož, potom nie je o čom. Takže započali sme interšampión Agattkin, SK dospelácky a WUT.

Interšampion ( CIE + CIB ) a WUT sú pre nás hodnotné a je to smerodatný cieľ. Ostatok môže byť, ale nie je pre nás významných xy šampiónskych titulov. Na hodnotu a krásu a najmä lásku psíka to vplyv nemá , na obsah peňaženky áno. A tak sme si radšej objednali dovolenku v Egypte a deťom doprajeme kvalitné granulky HiQ alebo surového lososa.

Trošku máme upršané obdobie, preto verím, že o nedlho bude pokračovať jar v letnom štýle, ako tomu bolo pred týždňom. Grilovacia sezóna v altánku je započatá, reďkovky už máme svoje, dokonca aj prvú jahôdku sme zjedli :-) Tráva rastie nieže ako z vody, ale z vody,  deti sú dospelé telom, ale v hlavičke to je stále od 7 ročného Marleyho cez 5 ročnú maminečku, ktorej sme zháňali ženícha a verím, že našli úžasného "Adinka" ďaleko praďaleko až cez miniAgattku, ktorá si snažila v Lučenci na výstave vydobiť svoje postavenie alfa samice, keďže doma sa jej to nedostáva.

Tak si to prerozdelili doma, že Debbie je riaditeľka trávnatého útvaru na Vŕbovej, Agatta je hradný dobyvateľ altánku a Marleyho sieň slávy, 3 metre štvorcové špajzové, ktoré ukrývajú v tretej zásuvke poklad na striebornom jazere vo forme sušených pľúcok, hrtanov a iných silne motivačných materiálov na postoj a poslušnosť. Ktorú máme v postoji divožienok na zemi aj na stole povedzme za 1 v slengu poľovných skúšok :-)))

Ale radšej mať temperamentné papuľnaté deti všade a vždy ako sa vyhovátať, že výstavy ich nebavia. Naše deti baví všetko a všade, kde sme my a párečky :-) takže temperamentu zdar, prajeme krásny máj :-)