Agatta

21.08.2018 15:40

Agatta.

Agatta je pre mňa zázrak. Zázrak číslo tri na dvore. Nie preto, že by bola trojka, alebo preto, že je tretia. Najmladšia. Zvláštna. Pre mňa pokroková, iná. Možno preto, lebo každým jazvečíkom sa človek učí a už je opäť krôčik vpred. Neviem. Je to dorastenecká žienka, desne vytrvalá, neúnavná, uštekaná, ktorej nebolo dopriate ako správnemu jazvečíkovi sa nasierať. Presne tak. Vyhodím ju dverami, príde oknom. Ani nechcem napísať profesiu, kde by sa uplatnila ako človek.

Je to prekvapivé šteňa, či čo. Niekde som čítala, že po úspešnej výstave sa dostalo psíkovi prívlastok vysnívaný, vysnený.. či aký. Pre nás sa Agatta vysnila 4.februára tohto roku. Je to predsa tým, že náš prvý vrh, po našej fenečke, pokladíku malinkatom na Zlatom jazere, či Tomášove, či kde, Debbie. A tá je po kom? No predsa po profesorovi Marleym. Môj nekonečný mojkovací pesočlovek, ktorý pozerá ako pozerá. Nutne vidieť. Voľným uchom neviditeľné. Milujem túto trojku, matriošky, tieto malé milé červené ušaté hrabavé štekálky.

Agatta. Agatta zdrhá. Agatta pri srnčej stope je neodvolateľná. Prvé dve (ne)návratky má za sebou a my zopár šedín naviac. Agatta vie hľadať len nosom. Oči jej boli dané ako dizajnový kúsok sto odtieňov čiernej. Najčiernejšie oči aké som videla. Dalim volaná Kleopatra. Agatta tróni vo svojej nore. Čím čiernejšia, tým lepšie.  Ako jej oči.

Agatta priam neznáša mačky, operence, lietadlá  a smetiarov. Jej osemmiliónov decibelov musí byť počuť aj do Varšavy, kam ju ideme ukázať na európsku výstavu.

Agatta si niesla minulý týždeň svoj prvý úlovok. Hrdo, v papuľke, s  prižmúrenými očami, jej tak vlastnými, dlhý krk ešte dlhší, dlhý rovný chrbát ešte rovnejší. Bažanta. Aj by som to odfotila, aké to bolo krásne, ale ozval sa vo mne cit pre ochrancov zvierat a ešte  bola aj rýchla. Lebo ešte bol pár minút predtým life. Ale, aj my nepoľovníci môžeme mať poľovného psa. Neveríte? My áno. Hlavne Agatta.

Aggata má vyše 6,5 mesiace a vyše 7 kíl. Je to hmota svalov, krásneho polodetského šťastného pohybu a červenej farby. Pre nás dokonalosť sama, samá ruka, samá noha, samá celá Agatta. A celé toto samo vyhralo v Bratislave na medzinárodnej výstave najkrajší dorast. Pyšná som bola a som a budem. Náš klon, naše snaženie, naša láska, naša starostlivosť, naša Agatta.

Máme z nej radosť, nech by bola akákoľvek. Veľkú radosť máme aj z toho, že Addo aj Apollo, mimochodom krásni psi, sú plnochrupí, rovnako ako Agatta. Od ďalších dvoch fešákov ešte nemáme správičky. Predsa len pozrieť do tých krásnych papuliek dá celkom zabrať  :-)

Tešíme sa z krásnych vecí, správ, života, leta, klimatizácie, ktorá je teraz potrebná, varenej kukurice, bublinkovej vírivky, zmrzliny z dediny, ktorá je bezkonkurenčná ( hlavne kukís a punčová :- ), a večerných poľných vychádzok, keď zachádza slnko a vychádzujú hraboše. Doslova :-)