Zaujalo nás..

10.10.2018 10:48

Denno denne prináša život rôzne náhody, zhody a potom informácie, ktoré človekovi niekedy nejdú celkom dole krkom. Ale povedzme, že je to novou dobou, pokiaľ nechceme byť úplne prísni a vidieť do kuchyne tam, kde by si to iní nepriali. Aj keď niekedy je to okno do tej kuchyne velmi veľké a čisté, že sa nedarí nepozrieť sa tam. Čas beží a majitelia jazvečíkov , o ktorých nebolo pred dvomi rokmi poriadne ani počuť, čo do kvalít psa, to do mena chovnej stanice alebo vlastníka psa. Odhliadnuc od toho, že mám doma tri láskyplné jazvečíky, že máme prvý vrh za sebou a rekapitulovať nemá cenu, ja to zrátane mám. Napriek tomu sa viem odosobniť ale neviem pochopiť, kde boli všetci tí bisoví a cactoví a aj českí majitelia, ktorí sa začali zázračne vynárať na výstavach a skúškach. V podstate je to záhada, ktorú mám v hlave vyriešenú, viem, že aj pes ma svoje dni, ale jeden rok horko ťažko dostať 3 cenu na skúškach, a ďalší rok CACT, pri iných rozhodcoch mi nedáva celkom logiku. Nedáva ju preto, lebo som s daným psom a majiteľom mala tú časť stráviť deň na skúškach na jeseň, kde o.i. bola prepojenosť s rozhodcom, ktorý mi dal za farbu horko ťažko 1. Že ma zviedli zo stopy, lebo sa sami pomýlili a nevedeli nájsť značku, čistý amaterizmus sa už zmieňovať nebudem. Každopádne bolo ublížené a byť poľovník a chlap, určite sa ozvem. Ale to by si si zase starí páni nedovolili :-) Čo ma ale presvedčilo, že hra nebolo košér a nemala pravidlá pre každého rovnaké bolo, správanie pri zastrelenej zveri. Kým Marley si zaštekal ódy na prasa a radosť, ďaleko od nás, toto víťazné zviera asi spĺňalo podmienky iného skúšobného poriadku. Neuvidíš, neuveríš. Uverili sme žiaľ viacerým veciam, ktoré podľa niektorých sú úžasné, podľa niektorých menej. Osobne by som na výstavu nikdy nehľadala sponzora na psiu stravu, ktoré psovi viac škodí, ako mu prináša úžitok. Ale rozumiem, podľa iných osobností boli výstavy cirkus s pohármi, medailami a dnes sú tie cirkusy minimálne tri. Ale dnes je to hodnotené ako vyšší level. Uhm.. Iste. Keď sa pes prihlási na oblastnú výstavu, kde je cakomprásk 33 prihlásených zvierat a pomáha organizovať a sponzorovať, potom nejaké to miestečko teplé schytá a pripisujú ódy div , že nie svetového víťaza. Kade čo a kade kto dnes víťazí. Presne tak. Píšem o ľuďoch. Taký je rok 2018 a lepšie to žiaľ nebude. Keď vidím krytia, aké sa dejú, k tomu sa už snáď ani vyjadriť nedá. Keď vidím, že krytia sú výhradne na kšeft, lebo tri krát krytie tej istej suky ani nie počas dvoch rokov, je teda riadne terno. Myslím, že aj Chaplin by mal čo robiť s napodobnením.  Aj taký je svet, ktorý robí jazvečíkov chovnými, degraduje gény, krytia tie isté, ideálne doma, ktoré ešte žiaden extra výsledok nedosiahol, ale dajme to na "veľký záujem opakovaného krytia". Neviem, ako dopadneme my, aktuálne máme 8 mesačný vrh, javí sa úžasne, ale ak budeme opakovať vrh, bude to tým, že zvieratá sú kosterne výborné ( čo zatiaľ klop klop) , že majú temperament poľovného jazvečíka ( zatiaľ klopem druhý krát) , že majú poľovné vlohy, ktoré ich predurčia na chovného jedinca ( kto to už z majiteľov ako využije -  je čisto na ňom) , že sú plnochrupé. Po možno  ročnom konštatovaní budem môcť viac sa zaoberať opakovaným spojením, obzvlášť keď jeden poklad sa nám váľa doma.

To by z postrehu za leto a jeseň bolo asi všetko, treba rýchlo brať, kým dávajú :-) motto istého klubu. Apropo. Pýtal sa ma známy, ktorý napísal, "aj by som sa išiel pozrieť na nejaké klubové akcie, ale nechcem sa stretávať s "tými" ľudmi a myslíš, že predseda je spokojný? Ja myslím, že áno, lebo každý si robí čo chce, každý má funkciu a nič nie je zjednotené. Ako manager 9 ľudí viem, o čom hovorím. Pokiaľ nebudem vedieť všetko, nemôžem riadiť ľudí, ktorí aj keď jednotlivo, ale dohromady vedia veľa. Aby som nebola klamaná a sklamaná, musím vedieť to, čo všetci dohromady a niečo naviac. Pre mňa menežovanie nie je rozdeľovanie úloh a vyloženie nôh si na stôl, pre mňa je to tímová práca, ktorá mi tu šľape 15 rokov, a 8 rokov s tými istými ľuďmi. Pre ilustráciu. Viem zastúpiť každého, a každý je pre mňa nenahraditeľným členom tímu. Veľké puzzle. A všetkých mám úprimne rada a doprajem každému.

Ale na to treba charakter. Charakter človeka spoznáme až vtedy, keď sa stane našim nadriadeným. (Erich Maria Remarque)