Myšičky XXXVII.

26.07.2017 16:04

A sme doma z úspešného výletu, kde sme si priali aspoň jeden CAC zo zakliatého Maďarska, ktoré nám doprialo dve VD bez posudkov a bez akýchkoľvek indícií a výčitiek zo strany rozhodcu. Nie, že by som ho neprijala, alebo nestrávila, dokážem zlé veci vstrebať a vypustiť rýchlo preč do inej dimenzie, ale mám rada odôvodnenia akéhokoľvek racionálneho charakteru. Len tak mávnutím rukou bez vysvetlenia, to na mňa nie je. A tak preto s maloou dušičkoou sme sa vybrali na výlet do krásneho prostredia už v piatok cez obed, aby sme v pokoji, v pohode dali po ceste olovrat, venčenie, kľud a došli zdárne do cieľa. A tak aj s malými chybičkami - ubytovacími, ktoré sa napokon vysvetlili v náš prospech, sme prespali celú noc v krásnom podkroví so psami v posteli. Veru, na výletoch máme teplakovú kultúru a tamtí dvaja nosáni to veľmi dobre vedia a využívajú. Aj na to sa teším, keď sme na výlete:-) Ale doma, zákaz prezákaz, tam našťastie ani pokusy nie sú.

Recenzia na Debrecen CAC a CACIB.

No. Prvý deň na výstave. Záverečný kruh, naozaj luxusne, vkusne pripravený, lahôdka pre oko. Ale len pre oko. Vysvetlím. Zložili sme sa pri záverečnom kruhu, nakoľko jazvečíkovitý kruh bol kúsoček a pri ňom už boli obsadené stany iných plemien. Žiaľ. Nevadí, keďže výstava bola pomerne malá ( cez 800 psov) a komorná, a poviem aj skromná v lepšom prípade, ale miesta mal každý dostatok.

Čo bolo na výstave veľké plus boli stany s rozprašovačom vody, kde sme trávili veľkú väčšinu času, samozrejme s našími párnokopytníkmi :) Jedlo bolo na jedničku s hviezdičkou, slovenské výstaviska najväčších výstav by sa mohli ísť učiť, ako má jedlo vyzerať, ako má chutiť a aká je obsluha aj keď vonku je 35 stupňov. Cez jelítka, grilované kura, bôčik, klobáse, kebab, langoše, pečené ryby, krájané melóny v pohároch ale aj polovice, bio zmrzliny od babičiek, mrazených limonád, mojito, zázvorníky a vážne všehochuť nás donútili sa prejedať a nechať kopec forintov na výstavisku. Neľutujem. Za jedlo a pitie nikdy :-)

Ale k posudzovaniu:

Posudzovanie na to, že bolo príliš horúco až také rýchle nebolo, ale všetko má mať svoj čas a kultúru. Čo by som nepovedala  na záver, kedy sa po posudzovaní jazvečíkov v kruhu robili aj záverečné súťaže JBIG, BIG, a BIG BOS ( veru, aj takáto varianta je u našich susedov, a najlepší vybraný BIG BOS postupuje o BIS BOS - môj názor na tento typ BIS asi poznáte... BIS je len jeden a tak tomu aj ostane ) . Že katalóg nebol, len elektronicky, čo sa mi v tom teple vôbec nechcelo mrkať do telefónu prižmúrenými očami, bol pre mňa trošku veľké mínus. Fakt som netušila, koho sú jazvečíky, kto dostal BOB, kto BIG... taká smutná realita. Vraj týmto smerom to pôjde. Už potom naozaj, neviem, prečo sa platia stále rovnaké peniaze, keď nie je katalóg, nie je prezentácia BOB jazvečíkov v záverečnom kole, nie sú žiadne ale žiadne ceny za BIG...

Takže trošku nevkusne spravené záverečky v posudzovacom kruhu, samozrejme bez akýchkoľvek pohárov, medailí, kokard, alebo spomienkového predmetu.. Nie že by som pohárov mala málo, absolútne nie. No keď si človek zaplatí výstavu za nie malé poniaze, očakáva trošku nejakú úctu, alebo poďakovanie najlepším, alebo ako by som to nazvala. Takže potom ani nečudo, že na záverečné súťaže ostali len BIG psi a ich majitelia. Škoda veľká.

Ale Debinka si doobeda vychodila ( ona fakt - tak statočne sa nesie za kus mäska) BIG III a na večernej medzinárodke jej to šľapalo ešte lepšie, až k rezervnému BIGOVI. Za čo veľké ďakujem rozhodcom!

Šampionát dokončený, dlhá cesta sa vyplatila, nakoniec jazvečíkov bolo 8 rázov ( čo dva dni pred uzávierkovu boli 4! ) a my sme šťastní a Debka vysmiata. Myslím, že ona výstavy ľúbi, hlavne poobede, vrtí chvostom a myslí si, aká je rozkošná. A má pravdu, ryšavček náš :-) Adinko celú dobu asistoval a dozeral, či dcéra maká ako sa patrí a či nedostáva o nejaký kúsok mäsa viac, ako on. Predsa len , couch je couch :-)