Aký pes je šťastný alebo aký je poľovný?

29.01.2015 14:38

Raz dávno mi bolo povedané "Prečo s tým psom chodíš na toľko výstav a nerobíš s ním skúšky? Jeho to nebaví. On tým trpí."

Trochu sa ma to dotklo. Kto vie o mne a mojom psovi viac ako ja sama? Kto má právo súdiť človeka a psa, ktorého nepozná? Trochu som nad tým rozmýšľala a pozrela som sa na to z mojej a Adinkovej stránky, akoby to mohlo byť. Alebo ako to je? Paradoxne ma prekvapí to, že sú mi kladené tieto otázky ľuďmi, ktorí majú psa v byte a považujú ich za viac poľovných jazvečíkov, ako je náš, ktorý denno denne trávi čas na záhrade, na poli,  v lese, vo vode a jednoducho JE šťastný. Má prístup k rôznej zveri nielen počas skúšky alebo tréningu. Nemusí čakať v byte od rána do večera, kedy príde konečne niekto domov. Pretože má svoj "revír" nonstop k dispozícii. Skúšky porobené na amatérov máme toľko, koľko sme uznali za vhodné a koľko bolo potrebných k uchovneniu. Nie málo, nie veľa. Apropo - ako som spomínala, Ado má zábavu kedykoľvek, bez udania dátumu.

No a čo sa týka výstav. Chodili sme ( už je toho pomenej, keďže ciele dosiahnuté sú) ako rodina. Každú výstavu sme považovali za výlet, často krát spojený s návštevou krajiny. Vždy sme boli ubytovaní v private, kde bola záhrada, alebo v značnej vzdialenosti od mesta, aby "naše" dieťa, ktoré je pre nás prvoradé, aby mal svoj komfort, kľud, prírodu. Nikdy sme neprišli do hotelovej izby, ktorá by bola jediným priestorom pre nášho Adinka. Takže toľko k výstavám. Na výstavisku ho nenechávame samého bez dozoru, ani sa nenudí v "domčeku - klietke " - hodiny zatvorený .Takže z pohľadu vystavovateľa a aj z pohľadu Adinka môžem potvrdiť a tvrdiť, že netrpí a je rád, že je so svorkou. Nikdy nedostane vynadané za prípadný neúspech, ani s ním nezaochádzame inak v prípade výhry alebo prehry.

Pretože sme zažili už v tejto "brandži" všetko. Mala som potrebu vysvetliť aj to, že nie sme vyslovene  výstavné typy, aj keď to možno tak vyzerá, to zase nepopiera, že o to menej máme radi prírodu. Jedno  nevylučuje druhé. Stíhame všetko. Preto nakoniec bývame v odľahlej a kľudnej časti. Takto sme napr. poznali krásy Slovinska alebo Poľska.

Keď sa chce, dá sa skĺbiť všetko. Je samozrejmé, že musia byť tomu naklonené všetky strany ( pes aj pán) a mať určité vlohy a chcenie to všetko zrealizovať. Takže resume by bolo: To že Adinko má 17 či koľko šampionátov a "len" 5 úspešných skúšok neznamená nič iné, len to, že sa dopĺňame a robíme čo nás baví a na čo máme. A on má v našich očiach tých skúšok ďaleko viac. Len ich nemusíme zakaždým ukazovať a z-oficiálňovať:-) On poľovníček je!